Etymológia
Etymológia je veda skúmajúca
pôvod slov. Výraz pochádza z gréčtiny a to zo slova "etymos", čo
znamená pravý. Etymológiu môžeme považovať za súčasť lexikológie,
ktorá skúma slovnú zásobu.
Slovenčina patrí do veľkej
skupiny indoeurópskych jazykov, do ktorej patrí väčšina jazykov v Európe.
Tieto jazyky majú svoje korene v takzvanom praindoeurópskom jazyku. Z
tohto jazyka sa samozrejme nezachovali žiadne písomné pamiatky a jeho tvary sú
len predpokladané a uvádzajú sa s hviezdičkou napr. *neuos - nový. Z tohto
jazyka sa vyčlenil praslovanský jazyk. Ani z tohto jazyka nemáme žiadne
písomné pamiatky. Z praslovanského jazyka sa vyvinuli slovanské jazyky, ktoré
delíme na tri vetvy:
1. východné
-
ruština
-
ukrajinčina
-
bieloruština
2. južnoslovanské
-
srbochorvátčina
-
slovinčina
-
macedónčina
-
bulharčina
3. západoslovanské
-
poľština
-
čeština
-
slovenčina
-
lužická srbčina
Indoeurópske jazyky delíme na
tieto vetvy:
-
Keltské jazyky
-
Germánske jazyky
-
Románske jazyky
-
Grécky jazyk
-
Arménsky jazyk
-
Iránske jazyky
-
Slovanské jazyky
-
Baltské jazyky
-
Albánsky jazyk
-
Indoárijské jazyky
Dnešnú slovnú zásobu tvoria
slová domáce a prevzaté z iných jazykov. Najstaršiu jazykovú vrstvu tvoria
slová, ktoré pochádzajú z praevrópskeho jazyka. Prevzali ich naši
predkovia od praobyvateľov na územiach, ktoré osídľovali. Napr. (chmeľ,
osika, železo...). Značná časť slovnej zásoby je spoločná vrstva s
ostatnými indoeurópskymi jazykmi. Napr:. slov. brat, nem. Bruder, ang. brother,
gréc. phrator, lat. frater. O niečo mladšia vrstva je praslovanská spoločná
so slovanskými jazykmi, napr:. slov. večer, čes. večer, poľ. wieczór, rus.
véčer a pod. Poslednú vrstvu jazyka tvoria slová, ktoré sa vyskytujú len v
slovenčine, napr:. slimák, ťava a pod.
Veľkú časť našej slovnej zásoby tvoria slová prevzaté a to z rôznych
jazykov. Cudzie slová prúdili do nášho jazyka pod vplyvom obchodu, remesiel,
vzdelania a kultúry.
Z latinčiny sme prevzali
tieto slová: košeľa, škola, čerešňa, dom, tabuľa, tehla, kostol, kláštor,
fara, kalich, kresťan, kríž, mních, olej, oltár, advokát, daň, ceruza,
notár, palác, titul a iné.
Mnoho slov sme prebrali aj z nemčiny:
cieľ, cibuľa, cukor, farba, huta, kanál, kuchyňa, múr, musieť, myš,
papier, šindeľ, šunka, žemľa a ďalšie.
Počas tzv. valašskej kolonizácie
sme prebrali slová z rumunčiny: bača, bryndza, cap, fujara, koliba,
salaš, vatra či žinčica.
Z obdobia Uhorského štátu sme
prevzali z maďarčiny tieto slová: čardáš, koč, oldomáš, paprikáš,
báči, beťár, vankúš...
V čase národného obrodenia a po
vzniku ZSSR sa k nám dostalo aj množstvo ruských slov: kolchoz,
soviet, rozviedka, samovar, podnos, treska, mrož a iné.
Z angličtiny sme prebrali
výrazy z oblasti športu: klub, tenis, futbal, gól, hokej, servis, stop, víkend,
dres, tým, volejbal .... V súčasnosti pod vplyvom rozvoja informačných
technológií k nám preniká najviac cudzích slov práve z tohto jazyka. Napr.
internet, browser, download, chatovať, smskovať, mailovať, e-mail, homepage,
hardware, byť online, server, update atď.
Menšiu časť slovnej zásoby sme
prevzali aj od ďalších jazkykov: z poľštiny, francúzštiny, taliančiny,
španielčiny, švédčiny, holandčiny, perzštiny, tatárčiny a z ďalších
mnohých jazykov.
Každý jazyk by mal mať svoj etymologický
slovník, v ktorom sa vysvetľuje pôvod a vývin jednotlivých slov. Tak sa
napríklad dozvieme, že slová ako "stav, stôl, stanica, stádo, prístav,
neustále ,dostatok" majú svoj pôvod v slovese "stáť" a to
zase pochádza z latinského "stare".
Zdroje:
Holub J.,Lyer S.:Stručný etymologický slovník jazyka českého, SPN,
1967
Krupa V.,Genzor J.: Jazyky sveta v priestore a čase, VEDA, 1996
Mistrík J.:Jazyk a reč, Mladé letá, 1999
Autor príspevku: Mgr. Kamil
Ondris
>> Späť
na úvodnú stránku!
